V prvom rade je dôležité zistiť príčinu neplodnosti (ak je to vôbec možné), prípadne kombináciu týchto príčin, čo je časté u mnohých neplodných párov.

Liečba neplodnosti by mala byť cielená a mala by mať svoju postupnosť, inými slovami, ak je to medicínsky vhodné, začať s jednoduchšími formami liečby (napr. u pacientok s endometriózou stačí niekedy adekvátne endometriózu preliečiť a ak u príslušného páru nie sú prítomné iné príčiny sterility, môže dôjsť po preliečení partnerky k otehotneniu prirodzenou cestou. Podobne to môže byť i pri liečbe porúch funkcie štítnej žľazy, alebo zvýšených hladín prolaktínu, u muža napr. po preliečení chronickej infekcie močovopohlavných ústrojov a podobne.)

Niekedy dokonca nie je potrebná vôbec žiadna liečba, ak je partnerský pár zdravý, "iba sa mu nedarí". Môže stačiť iba vhodné "načasovanie" pohlavného styku do obdobia ovulácie, t.j. približne do stredu menštruačného cyklu. Presnejšie stanovenie času ovulácie si môže pacientka urobiť i sama vyšetrovaním bazálnej teploty (vplyvom hormónu progesterónu stúpa teplota približne o 0,5 °C.Najvhodnejšie obdobie na oplodnenie je 1 až 2 dni pred stúpnutím bazálnej teploty. Bazálnu teplotu je nutné merať za štandardných podmienok, t.j. na rovnakom mieste a najlepšie hneď po prebudení). Nutnosť používať ten istý teplomer a rovnaké miesto merania - pošva. Dnes dostať i komerčne vyrábané testy na stanovenie času ovulácie, ktoré si pacientka môže bez lekárskeho predpisu zakúpiť v lekárni. Ovuláciu možno presnejšie určiť za pomoci vyšetrenia hormonálnych hladín a ultrazvukovým vyšetrením.

Pri zdravom páre, ktorému sa iba "nedarí" môžu byť príčinou neplodnosti i problémy sexuálne, alebo psychické. V takýchto prípadoch je potrebné navštíviť príslušných odborníkov.

Doteraz spomenuté príčiny neplodnosti môžu doriešiť gynekológovia, urológovia, endokrinológovia, či sexuológovia i bez spolupráce s centrom asistovanej reprodukcie.

V rámci primárneho gynekologického kontaktu je možné i odmonitorovanie spontánneho (samovoľného) cyklu, teda cyklu bez aplikácie liekov, ako i cyklu s aplikáciou clomifen citrátu (hormonálnych tabliet). Kontroluje sa bazálna teplota (tú si pacientka vyšetruje sama), rast folikulu (folikulov) a sliznice maternice ultrazvukom, prípadne i hladiny hormónov. Za vhodných podmienok (zistí sa prítomnosť aspoň jedného dostatočne veľkého folikulu, dostatočne vysoká sliznica maternice, prípadne adekvátne hormonálne hladiny) sa príslušnému páru odporučí načasovanie pohlavného styku.

V prípade neúspešnosti je prvým krokom stanovenie presnej príčiny neplodnosti páru a zváženie adekvátnej liečby tzv "šitej" na mieru. V prípade neúspešnosti prechádzajúceho postupu sú najčastejšie používané metódy, ktorých cieľom je dosiahnutie gravidity metódami asistovanej reprodukcie.

Podľa definície môžeme za metódy asistovanej reprodukcie / AR / pokladať aj indukciu ovulácie, ktorú robí lege artis obvodný gynekológ, ale nemôžeme za AR pokladať každú liečbu neplodnosti. Na základe konsenzu medzi metódy AR patria výkony na špecializovaných pracoviskách na liečbu neplodnosti: intrauterinné inseminácie (IUI) a metódy mimotelového oplodnenia – in vitro fertilizácia (IVF) a embryotransfer (ET), intracytoplazmatická injekcia spermie (ICSI) a mikromanipulačné techniky viazané na IVF program – asistovaný hatching a predimplantačná genetická diagnostika (PGD alebo PiDG, skratka PGD sa dlhodobo používa pre prenatálnu genetickú diagnostiku). Medzi špeciálne andrologické metódy viazané na IVF program patria MESA (microsurgical epididymal sperm aspiration) a TESE (testicular sperm extraction).

Najdôležitejší rozdiel medzi technikou

• IUI (intrauterinná inseminácia) ev. AI (arteficiálnou insemináciou) - zavedenie spermií do maternice
• IVF - (mimotelové oplodnenie) - základná metóda umelého oplodnenia je rozhodujúca pre nutnosť zásahu embryológa.

Pri IUI ev. AI je zavedenie spermií do maternice a následne oplodnenie dochádza spontánne v tele ženy oproti IVF, kde oplodnenie prebieha v laboratórnych podmienkach za asistencie embryológa.